nedeľa, 12. júla 2015

[Recenzia] Ďalšie sklamanie v poradí ...

Poučka o predvídateľnosti Katherín

Autor: John Green
Žáner: contemporary (YA)
Počet strán: 264 strán 
Originálne znenie: An Abundance of Katherines 
Rok vydania originálu: 2006
Rok vydania v SR: 2015
Vydavateľstvo: YOLi (2. vydanie), Ikar (1, vydanie)


Anotácia:
Colin Singleton má vo vzťahu k nežnému pohlaviu svoj jasný typ – dievčatá, ktoré sa volajú Katherine. Má to však chybu – zakaždým od nich dostane kopačky. Stalo sa mu to už presne devätnásťkrát. Tento veľký fanúšik prešmyčiek má odrazu strach, že je odpísaný, lebo zo zázračného dieťaťa zrejme nikdy nevyrastie dospelý génius, a tak sa vyberie na road trip. Vo vrecku má desaťtisíc dolárov, za pätami krvilačného diviaka a na sedadle spolujazdca najlepšieho kamaráta s nadváhou a s nehynúcou láskou k Sudkyni Judy, ale chýba mu Katherine. Colin má jasný cieľ: dokázať platnosť Poučky o podstate predvídateľnosti Katherín. Dúfa pritom, že pomocou nej získa možnosť predpovedať budúcnosť akéhokoľvek vzťahu a tak pomstí všetkých nešťastných zberačov kopačiek. Čo sa však v skutočnosti vďaka poučke stane? Svoju úlohu v premene citového života hrdinov zohrá láska, priateľstvo aj mŕtvy rakúsko-uhorský arcivojvoda!

Recenzia (alebo môj názor na knihu):
V mesiaci jún som nečítala nič, čo by ma poriadne bavilo. Od knihy, ktorú napísal známy spisovateľ John Green a má originálne využitie matematiky, by som rozhodne čakala niečo z čoho by som padla na zadok! Bohužiaľ som bola ďaleko od pravdy!

Okej, možno to nebola najhoršia greenovka. Alebo som možno z jeho kníh jednoducho vyrástla (a to poriadne!). Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín bola horšia ako slabší priemer. Bolo to nehorázne nudné, poznámky pod čiarou iritujúce a trápne, postavy ako vystrihnuté z Greenovej šablóny postáv, matike som nerozumela (čakala som, že bude lepšie vysvetlená) a už použitý prvok road tripu som videla u neho naposledy. Ale ak sa vám toto všetko páči na knihách, bude vás to určite baviť! :D Ale ja som si pri čítaní len trieskala hlavu o posteľ a modlila sa v duchu (aj som počítala strany), kedy bude koniec. Našťastie som to prežila bez ujmy a tak píšem toto! :D Koniec bol predvídateľný od prvej strany, úseky o Katherinách ma takmer uspali a príbeh bol úplne o ničom. A jeho známe múdre a hlboké myšlienky som akosi prehliadla, takže to beriem ako-keby tam ani neboli a ak hej, určite neboli až také hlboké!

Postavy boli plytké a tou svojou "originalitou" (ktorú jednoducho musí mať každá jeho postava!) boli nudné, nezáživné a trochu aj trápné. K žiadnej postave som si nevytvorila vzťah a keď som si dala dlhšiu nečítaciu pauzu, zabudla som kto sú, čo robia a čím sú "výnimoční" (ba aj mená som niektoré zabudla). Collin bol zo začiatku ako ufňukaná zamilovaná baba z nejakej lovestory (a také hrdinky/hrdinov neznášam, ale to možno viete). A strašne, ale strašne mi vadilo JEDNO SLOVO, ktoré jeho kamarát a on používaly, a to jeblino, jeblinovský a čo ja viem aké tvary tohto slova tam vôbec boli. Vždy keď som to čítala, šlo ma vykotiť. Ostatné postavy ma veľmi netrápili a na nich mi nevadilo nič také konkrétne, len som stále mala pocit, že všetky postavy som už zažila v jeho ostatných knihách. 
Originálna obálka je pekná, taká farebná. Ale YOLi-ácky paperback sa mi páči viac. Tá červená a čierna pekne spolu ladia, tá žiarovka sa mi veľmi páči a aj tie porozhadzované písmenka okolo toho všetkého ma očarili. Veľmi sa im vydarila, to musím uznať. Ibaže úplne najkrajšia je podľa mňa aj tak portugalská (alebo brazílska?) obálka, pretože tam na modrom podklade je vyjadrené všetko, čo pekne knihu vystihuje. Sú tam Katheriny, matematika a Collinova "genialita". Je proste perfektná! Čo na ňu hovoríte? :)

Hodnotenie:

Podobné články:

2 komentáre :

  1. Já teď čtu od Greena Papírová města, no, a zatím jsem s nimi docela spokojená, tak uvidím, jak se to dál vyvrbí. Hvězdy nám nepřály mě příliš neoslovily. Ano, pěkná kniha, zajímavé myšlenky, ale sakra! Štve mě, že jsem se u ní vůbec nerozbrečela! Greenův styl psaní je fajn, ale na to, aby mě rozbrečel, asi nemá. Na druhou stranu může být rád, že mě dokáže rozesmát. :-)

    Takže podtrženo sečteno, na Kateřiny se podívám, s největší pravděpodobností si zase koupím paperback, protože by bylo divné, kdybych ty knížky neměla pospolu... no, na tom nesejde. Stejně si musím příští týden přeuspořádat knihovnu a vyfotit fotky na ten knižní projekt...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, Papierové mestá boli naozaj fajn ale neočarili ma až tak, ako som očakávala :/ Mne sa Na vine sú hviezdy práve že od neho veľmi páčili, v tejto knihe som si Johna veľmi zamilovala ako autora (aj keď teraz sa to zmenilo, čo už) :) A rozhodne si kúp paperback, tie sú oveľa krajšie! :3

      Odstrániť

...