Knižná recenzia: Jonas Jonasson

Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Autor: Jonas Jonasson

Žáner: román

Počet strán: 328 strán

Originálne znenie knižného titulu: Hundraåringen som klev ut genom Fönstret och försvann

Rok vydania originálu: 2012

Rok vydania na Slovensku: 2013

Vydavateľstvo: Ikar

Anotácia:

Mysleli by ste si, že sa mohol rozhodnúť skôr a byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu. Ale Allan Karlsson nikdy o veciach dlho nemudroval.

Myšlienka sa ani nestihla usadiť v hlave starého muža a už otváral okno svojej izby na prízemí domova dôchodcov v sormländskom Malkopingu a vykročil rovno do záhonu. Pohyb mu vyšiel a nebolo to ani komplikované napriek tomu, že Allan sa práve dnes dožil sto rokov. V spoločenskej miestnosti domova dôchodcov sa asi tak o hodinu mala začať narodeninová oslava. Mal sa nej zúčastniť sám starosta. A miestna tlač. A všetci ostatný starčekovia. A všetok personál na čele s večne mrzutou sestrou Alice. Iba sám oslávenec sa tam nemienil ukázať. Tak sa začala jeho mesačná púť po celom Švédsku - s novými priateľmi a kufríkom, ktorý mu nepatrí, ale o ktorý sa kadekto vrátane polície zaujíma ...

Bezstarostný starček ma dosť času spomínať na svoj neskutočne dlhý a pozoruhodne prežitý život. Veď kto sa môže pochváliť tým, že večeral s budúcim prezidentom Trumanom, zviezol sa autom s bývalým ministerským predsedom Churchillom, plavil sa na riečnej lodi s mladou manželkou predsedu Maa či niekoľko mesiacov zdolával Himaláje? Napriek tomu, že Allana vôbec nezaujíma politika ani náboženstvo, zdá sa, že počas minulého storočia ovplyvnil väčšinu veľkých udalostí vo svete ... Sto rokov Allan zneisťoval svet iba tým, že bol. A teraz je konečne voľný.

Recenzia (alebo môj názor na knihu):

Po prečítaní knihy som mala zmiešané pocity a neviem, čo si mám o nej myslieť. Tak začnem takto: Celá kniha je o dobrodružstvách storočného starčeka. Či už o tých, čo prežil alebo o tom, ktoré len práve zažíva. A všetko sa začalo len tým, že vyliezol z okna a vydal sa na cestu, pri ktorej nevedel kam ide a s kufrom plným dolárov. 

Zo začiatku mi to prišlo ako  Išlo vajce na vandrovku, pretože sa vydal na nejakú cestu a po ceste stretával nových priateľov, ktorí sa k nemu pridali. Kniha je písaná takou pohodovou rečou, ktorá mi naozaj vyhovovala. Pretože keď sa tam stalo niečo naozaj hrozné alebo veľké, autor to napísal ako by sa nič nestalo a naozaj mi to takto vyhovovalo. V knihe sa striedala Allanova minulosť s prítomnosťou. Zo začiatku ma viac bavila minulosť, ale potom tam bolo viac a viac politických záležitostí, čím ma neskôr bavila viac Allanova prítomnosť. Príbeh bol podaný humorným štýlom, takže som sa pri nej celkom nasmiala. Občas som mala problém prečítať na prvýkrát všetky tie švédske názvy a už vôbec som si ich nevedela zapamätať.

Samotného Allana som si veľmi obľúbila. Nebol to ten typický starček, ktorý len nadáva na tento svet v domove dôchodcov. Vlastne nikdy som si nemyslela, že storočný starček môže byť tak čiperný ako bol tento. A nad niektorými jeho dobrodružstvami som sa pekne aj čudovala a nechcela som tomu veriť. Jasné, bolo to fiktívne, ale v tej chvíli mi to prišlo ako naozaj, pretože všetko k sebe perfektne sedelo, i keď znelo to absurdne. Ako prvého stretol Allan Juliusa, ktorý bol zlodej a nemal ho nikto rád. S Juliusom sa skamarátili, ale ja som si ho až tak neobľúbila. Potom tam bol Benny, ktorý mal okolo štyridsať a vlastnil malý obchodík. On bol vlastne večný študent a ako postava bol veľmi sympatický. Neskôr im do cesty prišla jedna žena, ktorú volali Kráska. Táto Kráska ale nikdy nevypustila z úst niečo pekné. Stále len nadávala, mám taký pocit že v každej vete povedala aspoň jednu nadávku, takže ju som si obľúbila ešte menej ako Juliusa. A nakoniec tam boli postavy ako Žralok, šéf organizácie Never Again, Bosse, starší brat Bennyho a komisár Aronsson. Títo traja tiež patrili k sympatickým postavám, takže som ich mala celkom v obľube.

Slovenská obálka je taká istá ako anglická a celkom sa mi páči. Farebná kombinácia čiernej a tyrkysovej k sebe naozaj hodí. Tá malá postava je určite malý storočný starček. Môžem povedať, že naša obálka je krajšia ako originálna, švédska. Švédska obálka je menej výrazná ako naša, pretože sa tam vyskytujú farby ako je oranžová a hnedá.

Hodnotenie:

Ako kniha to bolo naozaj zaujímavé čítanie. Čo mi celkom vadilo bolo, že nato, že hlavná postava sa o politiku nezaujíma, jej tam bolo až-až. Autor píše veľmi pohodovo a ľahko. Skoro všetky postavy mi boli sympatické, čo je veľké plus. Naša obálka je podľa mňa viac výraznejšia než švédska.